Energofórum konferencia

Michal Šnobr: O aktuálnom dianí v energetike a prognózach do budúcnosti

Hlavným hosťom prvého dňa konferencie ENERGOFÓRUM® 2018 bol Michal Šnobr, poradca skupiny J&T v energetike a oblasti kapitálových trhov. Hovoril o dlhodobom horizonte vo vývoji európskej energetiky s dopadom na slovenský a český trh.

Úloha uhlia bude ustupovať a investície do jadra sú otázne, nakoľko atómové elektrárne sú odsúdené k veľkým stratám. Budúcnosť energetiky vidí v jej decentralizácii. Potenciál má kombinácia OZE spolu s konceptom skladovania elektriny. Dôležitú úlohu môže zohrať aj plyn.

Európsku energetiku zásadným spôsobom ovplyvňuje Nemecko. EÚ sa usiluje výrazným spôsobom zmeniť fungovanie na energetických trhoch, čo spôsobuje ich deformáciu. Vzhľadom na históriu vývoja jednotlivých národných energetík a zásadné rozdiely na lokálnych trhoch, bude implementácia zmien veľmi náročná.

Najexponovanejšou je hranica medzi stredoeurópskou a východoeurópskou energetikou. Výrazné napätie sa prejavuje medzi Nemeckom a Českom, nakoľko ČR geograficky výrazne zasahuje do Nemecka. Kľúčové v celej situácii je rozhodnutie z roku 2011, ktoré pojednáva o odstavení nemeckých jadrových elektrární do roku 2022, čo bude výrazne ovplyvňovať ďalšie smerovanie energetického trhu. Rozhodnutie Nemecka tento záväzok naplniť je pravdepodobne nezvratné.

Nemecká energetika prechádza svojim vlastným vývojom sledujúc svoj vlastný cieľ. V rámci rozvoja OZE sa tam zmenil trend. V minulosti sa kládol dôraz primárne na solárne elektrárne, v súčasnosti sa zameriavajú skôr na využívanie veterných elektrární. Dôvod je podľa Michala Šnobra jednoduchý: „Ukázalo sa, že je to tak drahé, že ani nemecký spotrebiteľ to nie je schopný uniesť“. Odhliadnuc od trendu, nárast kapacít veterných elektrární nemusí automaticky znamenať aj rast produkcie. Dôležitou premennou pre vznik strát v sústave je počasie a jeho nestabilita. Na druhej strane odhliadnuc od výraznej podpory OZE je v Nemecku od roku 1990 najstabilnejšia výroba z hnedého uhlia, čo je z pohľadu znižovania emisií CO2 paradoxné. Je zrejmé, že v otázke znižovania emisií je Nemecko mimo všetkých svojich cieľov a nie je schopné ich naplniť. V skutočnosti totiž nesleduje cieľ znižovania emisií, ale odstavenia jadrových elektrární. Zároveň je zrejmé, že Nemecko si od roku 2011 presadzuje svoju koncepciu bez ohľadu na koncepciu EÚ. Z toho vyplýva, že jeho rola v EÚ je dominantná a kľúčová. Sledovanie cieľa odstavenia jadra je možné vidieť pri mapovaní postoja Nemecka k fungovaniu EU EST, ktoré spoločne s Poľskom odmietali. Niekdajšie znižovanie povoleniek dostalo Nemecko do slepej uličky, dôsledkom čoho bolo nútené reformu EU EST nakoniec prijať. To malo za následok nárast cien povoleniek a prakticky návrat do obdobia pred 2011.

Očakávaný vývoj bude nasledovný – po odstavení jadra a ďalšej podpore OZE bude Nemecko potrebovať plyn. V súčasnosti má plyn najrýchlejšie sa rozvíjajúcu infraštruktúru v Európe. Práve z tohto dôvodu sa buduje NORDSTREAM2. Táto skutočnosť bude predstavovať výraznú zmenu a tiež problém pre väčšinu krajín na východne Európy. Keď sa na situáciu pozrieme z pohľadu Slovenska aj Česka, môžeme skonštatovať, že naše záujmy ani názor nikoho nezaujíma. „Energetika je viac politika ako čokoľvek iné,“ vyjadril sa Michal Šnobr.

V súvislosti s daným trendom je do budúcna otázne ako sa bude vyvíjať cena silovej elektriny v období 2021 – 2023. Reálny predpoklad sa pohybuje na úrovni 60 EUR / MW a viac. V každom prípade je zrejmé, že cena elektriny sa tvorí na základe nemeckej cenovej politiky. De facto tu máme nemecký trh, nie slovenský ani český.
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK