Energoklub
ENERGOKLUB® VÁM PRINÁŠA
-
Seminár: Nemôžeme neurobiť zmenu zákona o OZE
23.4.2018
Minulý týždeň spoločnosť sféra, a.s. v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® pripravili odborný seminár na tému novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kogenerácie elektriny a tepla (OZE a VÚ KVET). „Od roku 2009 bol tento zákon už 11-krát novelizovaný, avšak žiadna z noviel nezasiahla do podstaty spôsobu podpory, ktorý bol nastavený v roku 2009,“ uviedol riaditeľ legislatívneho odboru MH SR Boris Balog vo svojej prednáške. „Nemôžeme neurobiť zmenu. Nemôžeme čakať a udržiavať súčasný stav,“ dodal. Pripomenul, že počiatočný boom výstavby slnečných elektrární spôsobený neprimerane štedrou výkupnou cenou „odklonil pozornosť od postupného systematického rozvoja OZE a viedol k takzvanému stop-stavu“. Túto situáciu ale šéf legislatívy na ministerstve hospodárstva nepovažuje za systémové ani dlhodobo udržateľné riešenie. Zástupca MH následne vysvetlil mantinely legislatívneho riešenia, ktoré je značne ovplyvnené najmä Usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Predstavil návrh vytvoriť centralizovaného správcu nového systému – zúčtovateľa podpory, návrh riešenia doterajšieho deficitu aj spôsobu predchádzania deficitu v budúcnosti, postavenie výkupcu elektriny, zmeny pri vyplácaní doplatku a tiež zavedenie aukcií a vyplácania príplatku. Boris Balog taktiež vysvetlil plán čiastočného kompenzovania nákladov podnikateľov na systém podpory OZE aj návrh lokálneho zdroja. Napriek tomu, že MH svoj návrh koncipuje v súlade s usmernením EK o štátnej pomoci, kvôli výnimke, ktorú chce udeliť rekonštruovaným zariadeniam VÚ KVET nad 1 MW, ktoré dodávajú teplo verejnosti prostredníctvom centralizovaného zásobovania, bude nutné zmenu legislatívy notifikovať a získať súhlas aj Európskej komisie. Zaplnená miestnosť potvrdila veľký záujem firiem aj asociácií o tému novely zákona 309/2009. Zástupca ministerstva hospodárstva vysvetlil, že vzhľadom na obrovský význam zmeny tejto legislatívy pre celý trh, postupuje rezort pomalšie a dbá na rôznorodé aspekty, ktoré do procesu príprav vstupujú. Viacerí prítomní mali prvýkrát možnosť zoznámiť sa s detailmi návrhu novely. Vzhľadom na načasovanie konania podujatia bol seminár svojím spôsobom možnosťou pripomienkovať návrh MH ešte pred spustením oficiálneho medzirezortného pripomienkového konania a priestorom pre vychytanie zostávajúcich múch.
-
Seminár: Novela zákona 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET
29.3.2018
Ministerstvo hospodárstva SR začalo pripomienkovať návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie elektriny a tepla. Aké zmeny pripravuje? Podrobnosti sa dozviete dňa 19. apríla 2018 na energetickom seminári, ktorý bude zameraný na novelu predmetného zákona. Okrem iného sa budeme venovať týmto otázkam: Ako bude vyzerať centrálna správa systému podpory? Na aké zmeny sa majú pripraviť súčasní výrobcovia a poberatelia doplatku? Čo prinesie nový systém aukcií a príplatkov? Ako sa zmení systém zúčtovania podpory? Aké nové povinnosti a sankcie čakajú na výrobcov elektriny z OZE a VÚ KVET? Čo je lokálny zdroj a ako bude fungovať? Zmenia sa podmienky a podpora pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla? Budú mať energeticky náročné podniky úľavy z financovania podpory OZE? Prednášajúci: doc. JUDr. Boris Balog, PhD., riaditeľ odboru legislatívy na Ministerstve hospodárstva SR Členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup.Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve.
-
Diskusia o novelizácii cenových vyhlášok
16.2.2018
Čo očakávať od ohlásenej novely cenových vyhlášok v elektroenergetike a plynárenstve? Aké podnety zamýšľajú zaslať oslovené subjekty? Kde vidia priestor pre posun trhu vpred? Aj o tom diskutovali odborníci a zástupcovia energetických firiem na stretnutí platformy ENERGOKLUB vo štvrtok 15. februára 2018. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v januári ohlásil, že pracuje na novele cenových vyhlášok a vyzval niektoré regulované subjekty, aby mu predložili námety. V rámci diskusie prítomní upozornili, že európskym štandardom pri príprave zmien v regulačnej oblasti je spustiť niekoľkotýždňový konzultačný proces, ktorý je otvorený pre všetky zainteresované strany a nie oslovovať len vybrané firmy či asociácie, ako je zvykom ÚRSO. Požiadavku vyčísliť dopady na koncovú cenu, inak tieto návrhy regulačný úrad nezohľadní, označili za neadekvátnu. Súčasnú situáciu v oblasti regulácie na Slovensku považujú energetici za znepokojivú. Taktiež sa zhodli na previazanosti mnohých aspektov energetickej agendy, ktorú bude potrebné reflektovať v súvislosti s legislatívou EÚ, a ktoré sa na Slovensku riešia parciálne a bez vzájomného súvisu na pôde rozličných ministerstiev a štátnych inštitúcií. Predmetom debaty platformy ENERGOKLUB® bol aj aktuálny návrh novely zákona pre energetiku, ktorý prešiel pripomienkovým konaním. Vláda by ho mala schváliť do konca februára. V novom znení má platiť od 1. júla.
-
ENERGOKLUB® sa predstavil na odbornom workshope
13.4.2018
V utorok 10. apríla sa v Bratislave uskutočnil workshop Európskeho fóra pre obnoviteľné zdroje energie (EUFORES). V priestoroch Národnej rady SR mali zástupcovia tejto platformy možnosť stretnúť sa s aktérmi z prostredia slovenskej energetiky, a zhovárať sa s predstaviteľmi parlamentu, štátnej správy, firiem, profesijných i občianskych združení. Záštitu nad podujatím prevzal poslanec NR SR Karol Galek. Jednou z hlavných tém stretnutia bol zimný balík návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý je predmetom intenzívnych rokovaní medzi inštitúciami. O tomto najrozsiahlejšom návrhu opatrení, aký kedy Európska komisia v oblasti energetiky predložila, jeho cieľoch a príležitostiach hovorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva sa sústredil najmä na zhodnotenie dosahovania záväzkov Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale aj na energetickú efektívnosť, ktorá je s témou OZE úzko previazaná. „Najdrahšia energia je však tá, ktorú nemáme, keď ju potrebujeme“, doplnil v nadväznosti na výrok o najlacnejšej energii ako tej, ktorú nemusíme vyrobiť. V rámci panelu, ktorý bol zameraný na výzvy a príležitosti implementácie európskych energetických politík, vystúpila aj manažérka pre ENERGOKLUB® Lenka Ferenčáková. Vo svojej prezentácii sa zamerala na OZE ako zdroj rastu a investícií na Slovensku, pričom sa venovala súčasnej situácii na trhu, ktorá je ovplyvnená zavedeným stop stavom, dotačnému programu Zelená domácnostiam, potenciálu OZE pre zamestnanosť a investíciám do výrobných kapacít, vedy i výskumu. Často spomínanou bola aj pripravovaná novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Viacerí rečníci aj prítomní účastníci z publika poukázali na početné prekážky, až absurdity v slovenskej legislatíve, regulácii a praxi, ktoré bránia transparentnému a trhovo orientovanému rozvoju OZE.
-
Stretnutie na tému Reforma systému podpory OZE
23.3.2018
Takmer na dosah sa zdá byť predloženie návrhu novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktorú ministerstvo intenzívne pripravuje už od roku 2016. Dotiahnuť detaily a zaviesť zamýšľané zmeny do praxe si však ešte vyžiada určitý čas. O východiskách, zámeroch, jednotlivých procesoch aj dosahoch diskutovali tento týždeň členovia platformy ENERGOKLUB® s vybranými hosťami na špeciálnom podujatí, ktorého sa zúčastnili odborníci z radov energetických a konzultačných firiem, zástupcovia ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Živá a otvorená diskusia potvrdila význam spoločných stretnutí so zapojením širokého spektra aktérov, ktorí sú do prípravy novej legislatívy zapojení v rôznych formách a budú opatrenia implementovať v praxi. Plán reformy súčasného systému prebieha v mantineloch legislatívy EÚ, najmä usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky. Diskutujúci sa zhodli na tom, že novela môže malými krokmi priniesť posun vpred, resp. dosiaľ skôr negatívne vyhliadky obrátiť na pozitívne. Dôležitým prvkom novely je zavedenie systému aukcií s cieľom dosiahnuť udržateľnosť nákladov na podporu rozvoja OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla s dlhodobou perspektívou ich zníženia. V rámci debaty sa pozornosť venovala aj otázke tvorby dlhodobých stratégií v oblasti energetiky na slovenskej i európskej úrovni.
-
Rok v znamení legislatívnych zmien
25.1.2018
Drahí energetici a priaznivci, stihli ste si užiť sneh a zimné radovánky? Alebo sa ešte len chystáte? Nech je odpoveď akákoľvek, treba si priznať, že sviatočná ospalosť pominula a vydávame sa na cestu plnú výziev a najmä príležitostí. Aspoň to naznačujú pripravované legislatívne zmeny. Rok 2018 štartuje v duchu skôr kozmetických úprav zákona o energetike. Hlavné zmeny sa týkajú ustanovení o stave núdze v elektroenergetike a súvisiacich skúšok. Mnohých aktérov na trhu s elektrinou a zároveň aspoň časť spotrebiteľov však začiatkom roka potešil minister hospodárstva. Ohlásil totiž, že tohtoročnou prioritou rezortu sa už naisto stáva reforma systému podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov a tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Doterajšiu dekádu platnosti zákona o podpore OZE a vysokoúčinnej kogenerácie elektriny a tepla sprevádzalo schvaľovanie čiastkových úprav a čoraz nástojčivejšie naliehanie energetikov i priemyselných odberateľov na radikálnu zmenu. Dnes sa už otvorene hovorí o aukciách na výstavbu nových väčších zdrojov, centrálnom výkupe elektriny z menších dotovaných zariadení, uvoľnení cesty pre pripájanie lokálnych zdrojov a výraznej zľave z TPS pre časť podnikov v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Ak ministerstvu ani zákonodarcom nebude chýbať odvaha a vôľa, verejné pripomienkovanie návrhov nevyhnutných zmien by sa mohlo spustiť už o pár týždňov. Na jar sa môže nová podoba zákona dostať do vlády i parlamentu a o pár mesiacov naplno prejaviť v praxi. Náročné úlohy v oblasti OZE a kogenerácie by však nemali zatieniť ďalšie paralelné procesy. Regulačný úrad oznámil, že pracuje na novelizácii štyroch cenových vyhlášok. Čo možno očakávať? Aj vzhľadom na stále väčší záujem domácností i firiem o vlastnú výrobu energie z tzv. zelených zdrojov asi málokoho prekvapí, ak sa v debatách opäť začnú skloňovať ističe a kapacitný model platieb za distribúciu s dôrazom na fixnú zložku. Ach jaj, povzdychnú si mnohí pri spomienke na chaos s cenami energií, ktorý presne pred rokom mútil vody našej energetiky. Trhanie faktúr, pokusy o odvolanie ministra či premiéra, retroaktívne úpravy vyhlášok a rozhodnutí, odstúpenie dlhoročného predsedu ÚRSO, expresná novela regulačného zákona – snáď sa tieto spomienky stanú poučením v nadchádzajúcich mesiacoch. Ani teplári nesedia so založenými rukami a formujú podobu nového zákona o tepelnej energetike. Či sa im ich predstavu podarí v dohľadnej dobe u kompetentných presadiť, je otázne. Hlavy energetikom a tiež spotrebiteľom môže zamotať aj novela zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, ktorú chystá rezort financií. Hľadanie riešení v duchu, aby sa aj vlk nažral, aj koza zostala celá, budeme pozorne sledovať. Minulé skúsenosti potvrdzujú, že transparentné rokovania sú na prospech veci. Platforma ENERGOKLUB® vytvára ideálny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami širokého spektra subjektov pôsobiacich na slovenskom trhu s energiami s dôrazom na ad hoc témy. Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň. S pozdravom Lenka Ferenčáková manažérka pre ENERGOKLUB®
Novinky z energetiky
-
Minister Žiga: Pri OZE je situácia neudržateľná
25.4.2018
Minister hospodárstva peter Žiga na sneme RÚZ uviedol, že novela zákona o obnoviteľných zdrojoch by sa mala „do pár týždňov“ dostať do legislatívneho procesu. Na podujatí, na ktorom sa zúčastnili aj predseda vlády, ministri práce a životného prostredia, predstavil obrysy plánu nového systému podpory a tiež zmeny pri financovaní, ktoré idú v prospech veľkých energeticky náročných podnikov. „Keďže sme mali posledný mesiac trochu turbulentnejšie obdobie, museli sme sa venovať skôr politickým veciam ako odborným. Trošku sa to oneskorilo. Ale vôbec nemám pocit, že by sme nestíhali termíny,“ povedal Žiga v utorok 24. apríla v reakcii na otázku z publika. „Pri OZE to vnímame tak, že situácia je neudržateľná. Máme tu asi 5 rokov stop stav a nebudujeme nové OZE, pretože na to nie je pripravený jednak prevádzkovateľ prenosovej siete, jednak na to ani nemáme peniaze,“ vysvetlil. Národný výkupca a aukcie Nové zdroje nad 500 kW by už nemali dostávať doplatok, ale súťažiť o príplatok v aukciách. „Ten kto sa zúčastní súťaže a dá najlepšiu cenu pre štát, ten dostane osvedčenie,“ podotkol. Podporu by mal vyplácať „národný výkupca“, a to organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), avšak aj tu zostáva dotiahnuť niekoľko detailov. Súčasťou návrhu ministerstva by mali byť aj úľavy z platieb tarify za prevádzkovanie systému (TPS), resp. kompenzácia časti nákladov zo štátneho rozpočtu pre asi 200 podnikov, čo však ešte musí potvrdiť rezort financií. Ministerstvo hospodárstva chce presadiť aj tzv. lokálny zdroj. Žiga vysvetlil, že firmy, ktoré si vo svojich prevádzkach či halách budú chcieť zriadiť fotovoltické panely alebo veterné turbíny a vyrábať si vlastnú elektrinu, to budú mať povolené a navyše nebudú musieť platiť ani niektoré poplatky. Zatočí vláda s nadmernou reguláciou? „Predseda vlády Peter Pellegrini pred delegátmi snemu RÚZ, prítomnými hosťami a médiami zdôraznil preregulovanosť podnikateľského prostredia na Slovensku. regulujeme aj viac ako Brusel, hoci sa naň radi vyhovárame. Potrebujeme efektívnu reguláciu a zbaviť sa balastu,“ uviedol premiér. Členov vlády už požiadal o to, aby zanalyzovali rozsah nadbytočnej regulácie, ktorá ide nad rámec toho, čo vyžaduje európska legislatíva. Zavedenie systematického legislatívneho procesu a zníženia byrokracie, rovnako ako reforma regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií, patria k hlavným prioritným oblastiam, ktoré si Republiková únia zamestnávateľov stanovila vo svojej stratégii na obdobie 2018 – 2020. Spoločnosť sféra, a.s. je členom RÚZ.
-
Domácnosti môžu získať ďalšie dotácie na výrobu tepla z OZE
16.4.2018
Štátna agentúra SIEA predstavila harmonogram najbližších troch kôl dotačného projektu Zelená domácnostiam. Do konca júna ešte prispeje na inštaláciu zariadení na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov v mimobratislavských regiónoch. Domácnosti budú môcť požiadať o príspevok už tento utorok (17.4.). Následne budú vyhlásené ďalšie výzvy, a to v termíne 22. mája a 26. júna. Slovenská inovačná a energetická agentúra na tieto tri kolá vyčlenila celkovo sumu 8,1 milióna eur. „Sumy pre pripravované kolá boli navýšené o prostriedky, ktoré sa uvoľnili z prechádzajúceho obdobia,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA Svetlana Gavorová. Do popredia boli pritom posunuté tepelné čerpadlá a kotly na biomasu. Práve tie totiž slúžia v rodinných domoch ako hlavný zdroj vykurovania a pre mnohé domácnosti je zabezpečenie tepla pred vykurovacou sezónou kľúčové. Navyše môžu pomôcť pri nahrádzaní starých neekologických kotlov na uhlie, ktoré mnohé domácnosti stále využívajú aj preto, že nemajú dosť vlastných prostriedkov na nové zariadenie. Agentúra môže domácnosti preplatiť až polovicu oprávnených nákladov na inštaláciu zariadenia. Doterajšie výsledky Z celkového rozpočtu pilotného projektu Zelená domácnostiam vo výške 45 miliónov eur boli dosiaľ preplatené poukážky v hodnote vyše 27 miliónov eur. Podľa údajov SIEA je momentálne celkový inštalovaný výkon podporených zariadení pri preplatených poukážkach 86,3 megawattu (MW). Vďaka podpore z eurofondov si tak domácnosti na Slovensku nainštalovali už viac ako 12 tisíc zariadení využívajúcich OZE na výrobu elektriny alebo tepla. Najviac z nich (až 4786 inštalácií) tvoria slnečné kolektory, obľúbené sú tiež tepelné čerpadlá a fotovoltické panely. Napriek tomu, že dotačný program funguje už od konca roka 2015, kvôli legislatívnej prekážke dosiaľ nebola podporená inštalácia žiadnej malej veternej turbíny. Výhľad SIEA predpokladá, že do konca tohto roka, kedy pilotná fáza projektu končí, by malo v slovenských domácnostiach pribudnúť ešte 6000 podporených zariadení. V prípade, že po prvom polroku stále zostanú voľné financie po nevyužitých poukážkach, SIEA vyhlási kolá pre zariadenia na výrobu tepla aj v letnom období. V druhom polroku je však zámer predovšetkým dokončovať inštalácie, aby mohli byť na jeseň preplatené posledné poukážky. Aktuálne už SIEA pripravuje pokračovanie projektu od roku 2019, kde by malo dôjsť aj k zmene niektorých podmienok poskytovania dotácií.
-
Plyn: MH chce výnimku zo smernice pre uzol Veľké Kapušany
5.4.2018
Slovenské ministerstvo hospodárstva neodmieta návrh revidovať smernicu EÚ o pravidlách pre trh so zemným plynom, avšak citlivo vníma potenciálne zmeny, ktoré by sa dotkli prepojovacieho bodu vo Veľkých Kapušanoch. Európska komisia vlani v novembri navrhla zmeniť platnú legislatívu v súvislosti s výstavbou projektu Nord Stream 2. Požaduje, aby právo Európskej únie platilo aj na plynovody z/do tretích krajín, vrátane existujúcich a budúcich plynovodov až po hranice jurisdikcie EÚ. Opatrenia sa týkajú najmä prístupu tretích strán, taríf za prepravu, oddelenia vlastníctva a transparentnosti. Ochrana interkonektoru SK-UA „Pre SR je mimoriadne citlivá otázka uplatňovania pravidiel tretieho energetického balíčka na existujúcich plynovodoch (SR sa týka prepojovací bod Veľké Kapušany),“ uviedlo ministerstvo hospodárstva (MH) vo svojom riadnom predbežnom stanovisku, ktoré predložilo na pripomienkovanie. Rezort zdôraznil, že pokiaľ ide o existujúce plynovody, ktoré nepatria do pôsobnosti článku 36 smernice, členské štáty budú môcť udeliť odchýlky z uplatňovania hlavných ustanovení smernice za predpokladu, že by odchýlka neohrozila hospodársku súťaž, účinné fungovanie trhu alebo bezpečnosť dodávok v Únii. Zohľadňujú sa tým už zavedené zložité právne štruktúry pre existujúce plynovody. Slovensko bude preto v rámci ďalších rokovaní v Rade EÚ presadzovať také spresnenie definície prepojenia, ktoré jednoznačne potvrdí, že zavádzaná zmena definície prepojenia sa netýka existujúcej infraštruktúry s hraničným prepojovacím bodom (tzv. onshore interkonektorov, ako je napríklad plynovod Bratstvo v úseku Užhorod – Veľké Kapušany), ale že sa bude týkať len takých častí plynovodov, ktoré sa tiahnu medzi hranicou EÚ a bodom vstupu do/výstupu z tretích štátov. MH chce zároveň ponechať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej použitie sieťových predpisov na takéto prepojovacie body závisia od rozhodnutia národných regulačných orgánov. Kľučkovanie medzi paragrafmi Jablkom sváru je výstavba nových potrubí popod Severné more, keďže propagátori ruského projektu Nord Stream 2 sa snažia využiť existujúcu legislatívnu neurčitosť. Právne predpisy EÚ sa síce vo všeobecnosti uplatňujú v pobrežných vodách a vo výhradnej hospodárskej zóne členských štátov EÚ, avšak smernica o plyne výslovne nestanovuje právny rámec pre plynovody do tretích krajín a z nich. V dôsledku toho sa po právnej analýze dospelo k záveru, že pravidlá uplatniteľné na prepravné plynovody spájajúce dva alebo viaceré členské štáty, ktoré patria do rozsahu vymedzenia „prepojenia“, sa na takéto plynovody vstupujúce do EÚ nevzťahujú. Podľa EK ale existuje prax uplatňovať zásady regulačného rámca z európskej smernice o plyne vo vzťahu k tretím krajinám, najmä prostredníctvom medzinárodných dohôd týkajúcich sa plynovodov vstupujúcich do EÚ. Pozor na medzinárodné právo Návrh revízie smernice EÚ sa ale nepozdáva ani niektorým právnikom. Ana Stanič zo spoločnosti E&A Law napríklad upozornila, že predložený návrh Komisie odporuje hneď niekoľkým prvkom medzinárodného práva. Konkrétne má ísť o Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982, ktorý hovorí, že „všetky štáty sú oprávnené klásť podmorské káble a diaľkové potrubia na kontinentálnom šelfe“. Nesúlad vníma aj vo vzťahu so zmluvami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), z čoho by mohlo vyplývať riziko arbitráží zo strany Ruska, ďalej ustanoveniami o tranzite podľa článku 7 Zmluvy o energetickej charte a tiež viacerými bilaterálnymi investičnými zmluvami. O konečnej novej podobe smernice o plyne budú ešte spolurozhodovať krajiny EÚ aj poslanci Európskeho parlamentu.
-
NKÚ: Slovensko si neplní ciele pri obnove verejných budov
17.4.2018
Slovenské úrady nedosahujú také úspory energie vo svojich budovách ako prisľúbili uskutočniť v nadväznosti na povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice. Chýbajú nám peniaze, neplníme časový harmonogram. Inštitúcie ústrednej štátnej správy musia každoročne obnoviť 3 % z podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov (s plochou nad 250 m2), ktoré vlastnia a využívajú a dosiahnuť pritom aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Táto povinnosť vyplýva zo smernice o energetickej efektívnosti, ktorá bola prijatá ešte v roku 2012. Slovensko sa zaviazalo, že alternatívnymi opatreniami zaistí, aby sa do roku 2020 každoročne ušetrilo 52,17 GWh energie. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej nedávnej správe z kontroly upozornil, že stanovený ročný cieľ sa zatiaľ podarilo naplniť len v roku 2015. V ostatné roky nebol objem úspor ani zďaleka dosiahnutý. Napríklad v roku 2016 sa vďaka obnove verejných budov dosiahli úspory energie len na úrovni 44 % ročného plánu. Aké sú dôvody neplnenia vytýčených cieľov? Chýbajú peniaze Hlavným problémom je nedostatočné finančné zabezpečenie programu obnovy týchto budov a tiež oneskorené začatie realizácie projektov financovaných z fondov EÚ. Na rekonštrukcie verejných budov sa môžu využiť peniaze zo štátneho rozpočtu, eurofondov (z OP Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho OP), Environmentálneho fondu, úverov či programu MUNSEFF. Problémom je, že veľká časť relevantných budov sa nachádza v Bratislave, kde však nie je možné využiť peniaze z eurofondov ani Environmentálneho fondu. „Podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil financovať požadovanú každoročnú obnovu budov v bratislavskom kraji zatiaľ neexistuje,“ upozornil NKÚ. Dodal, že doteraz nebol vytvorený Národný fond energetickej efektívnosti, ktorý mal slúžiť práve na podporu financovania obnovy verejných budov. Ďalšie nedostatky Okrem nedostatku peňazí však NKÚ našiel chyby aj pri hodnotení projektov žiadateľov o dotácie a tiež pri samotnom prideľovaní dotácií. Stalo sa napríklad, že boli dotácie schválené skôr, než žiadateľ ukončil verejné obstarávanie, alebo envirofond pridelil peniaze aj na také budovy, ktoré na to nemali oprávnenie, či rozhodol o viacnásobnom poskytnutí podpory jednému subjektu na etapy. Kontrolóri zistili, že sa neplní ani časový harmonogram plánu a realizácie obnovy verejných budov. Za ďalšie riziká označili neexistenciu celkových údajov v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti o zdrojoch a sumách financovania obnovy budov, ako aj nedostatky v personálnej politike. Podľa ministerstva dopravy a výstavby, ktoré má otázku obnovy verejných budov na starosti, spomaľuje ich obnovu aj zdĺhavé technické posudzovanie, navrhovanie opatrení a tiež proces verejného obstarávania. Plány na papieri Nástrojom na plnenie spomínaného cieľa úspor je každoročne aktualizovaný Plán obnovy relevantných budov (PORB). Vláda od roku 2015 určila na obnovu 139 objektov. Vyčlenená suma za roky 2016 a 2017 predstavovala viac ako 28,6 milióna eur. Za kontrolované obdobie však boli podľa NKÚ v skutočnosti obnovené len dve budovy. Nová verzia PORB 2018, ktorá je aktuálne vo fáze predbežného pripomienkovania, hovorí, že celková podlahová plocha budov ústredných orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti, je v tomto roku na úrovni viac ako 375 tisíc metrov štvorcových. Obnoviť by sa teda mali budovy s plochou takmer 11 260 m2. Ide hlavne o budovy ministerstva obrany, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady spadajúce pod ministerstvo financií a tiež budovy okresných súdov, t.j. rezort spravodlivosti. Celkové náklady sa odhadli na viac ako 10,4 milióna eur. Väčšia časť (takmer 6,3 milióna eur) má byť poskytnutá zo štátneho rozpočtu, zvyšok z OP Kvalita životného prostredia. Hrozia nám sankcie Najvyšší kontrolný úrad zároveň upozornil, že pokiaľ si Slovensko nebude dôsledne plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazalo, hrozia nám zo strany Európskej komisie sankcie. V rámci odporúčaní pre dotknuté úrady NKÚ odporučil najmä zaistiť čo najskoršie čerpanie zdrojov v rámci eurofondov a znížiť administratívnu záťaž v procese ich prideľovania. Taktiež by sa mal ustanoviť hlavný koordinátor a gestor plnenia cieľov do roku 2020 a zlepšiť monitorovanie úspor z obnovených budov. Kontrolóri zdôraznili význam znižovania spotreby energie v budovách, nakoľko sa týmito opatreniami generuje úspora verejných financií a znižujú sa náklady na prevádzku. Taktiež sa zvyšuje komfort pre užívateľov budov, zveľaďuje majetok štátu, zvyšuje zamestnanosť v stavebníctve a znižujú negatívne vplyvy na životné prostredie. Celú správu NKÚ z kontroly energetickej účinnosti vo verejnom sektore nájdete na tomto odkaze.
-
Malženice sa vracajú do prevádzky
9.4.2018
Paroplynová elektráreň Malženice, ktorá bola od roku 2013 zakonzervovaná, by sa už v lete mala opäť naplno spustiť. Potvrdil nám to generálny riaditeľ spoločnosti E.ON Elektrárne Vladimír Pestún. Spoločnosť už svoje rozhodnutie oznámila aj prevádzkovateľovi prenosovej sústavy SEPS. Elektráreň s inštalovaným výkonom 436 MW vyrábala elektrinu v rokoch 2011 – 2013. Jej výstavba vyšla na viac než 430 miliónov eur a šlo o jednu z najväčších investícií v slovenskej energetike v poslednej dekáde. Z dôvodu nízkej ceny elektriny na trhu však bolo v roku 2013 rozhodnuté o jej odstavení a zakonzervovaní. V areáli zostali v prevádzke len diesel generátory, ktoré naďalej poskytovali podporné služby pre sústavu. Podľa zverejnených výsledkov dosiahla vlani firma E.ON Elektrárne tržby cez 953 tisíc eur, avšak celkovo vykázala stratu takmer 2,4 milióna eur. Zisk sa jej zatiaľ podarilo dosiahnuť len v roku 2012, a to vo výške takmer 19 miliónov eur.Celý proces návratu do komerčnej prevádzky sa začal už asi pred 1,5 mesiacom a trvať má do konca júla. Hoci z technického hľadiska by bolo možné Malženice spustiť už aj za 2 mesiace, proces predlžujú viaceré nutné legislatívne procesy, úkony súvisiace s verejným obstarávaním a nastavenie dodávateľských vzťahov. Trh ožíva Dôvody, prečo sa spoločnosť rozhodla paroplynovú elektráreň opäť spustiť, sú podľa Vladimíra Pestúna dva. Prvým je oveľa priaznivejšia situácia na trhu s elektrinou. Už minulý rok sa jej cena vyšplhala na dostatočne vysokú úroveň a firma začala uvažovať nad návratom do prevádzky. V hre je ale aj možnosť, že by sa E.ON rozhodol túto elektráreň predať. To však musí najprv potenciálnemu záujemcovi dokázať, že odstavená elektráreň je schopná plnohodnotne fungovať. Pri výrobe elektriny v Malženiciach sa využíva kombinácia technológie plynovej a parnej turbíny s účinnosťou asi 58 %. Pri plnej prevádzke by dokázala ročne vyprodukovať až 2 terawatthodiny (TWh) elektriny. Po jej spustení sa zvýši objem celkovej výroby elektriny na Slovensku, ktorý vlani prekročil úroveň 28 TWh. Paroplyn v Malženiciach patrí k najflexibilnejším výrobným zdrojom. Elektráreň, ktorá je do sústavy napojená cez uzol Križovany, bude fungovať na komerčnom princípe a zároveň ako poskytovateľ regulačnej elektriny. Plynové elektrárne sa pomaly vracajú do života aj v iných európskych krajinách. V ich prospech hrajú tiež rastúce ceny emisných povoleniek. Zatiaľ čo pred rokom sa ich cena pohybovala na úrovni 5 eur za tonu CO2, dnes je to okolo 13 eur. Tým sa predražuje prevádzka najšpinavších výrobných zdrojov, ako sú uhoľné elektrárne.Aj odborníci predpovedajú plynovým elektrárňam svetlú budúcnosť. Podľa poslednej správy asociácií ENTSO-E a ENTSO-G by spotreba zemného plynu pre účely výroby elektriny mohla do roku 2025 stúpnuť o 20 – 70 %. Zároveň očakávajú, že do roku 2030 by z pohľadu merit order zdrojov mali plynové zdroje predbehnúť aj elektrárne na čierne uhlie.
-
Štát podporí rozvoj elektromobilov. Poznáme plán
4.4.2018
Budúcnosť elektrických vozidiel vyzerá čoraz sľubnejšie. Jazda a najmä vlastníctvo elektromobilov boli u nás dlho záležitosťou nadšencov zelenej dopravy, resp. marketingovou aktivitou firiem či pár organizácií. Trochu vzrušenia na slovenský trh priniesol dotačný program, ktorý v novembri 2016 vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR). Už onedlho rezort predstaví Akčný plán rozvoja elektromobility, ktorý by mal prostredníctvom 15 opatrení komplexnejšie pokryť toto odvetvie. Jeho súčasťou budú aj dotácie na výstavbu nabíjačiek. Prvé kolo dotácií končí MH SR dnes prispieva z Recyklačného fondu na nákup elektromobilov a plug-in hybridov, pričom k dispozícii dalo sumu až 5,2 milióna eur. Možnosť získať túto formu štátnej podpory vo výške do 5000 eur na jedno auto uplynie koncom júna tohto roka, pričom sa zjavne nestihne vyčerpať celá suma. Podľa údajov, ktoré zverejňuje Zväz automobilového priemyslu, boli dosiaľ z programu alokované príspevky pre približne 640 vozidiel. Ich majitelia si rozdelia sumu asi 2,5 milióna eur. V minulom roku bol schválený príspevok pre celkovo 495 áut, z toho takmer 300 bolo plne elektrických. Autá od MŽP, nabíjačky vďaka MH Štafetu dotácií na e-autá sa v tomto roku rozhodlo prebrať ministerstvo životného prostredia. Do 2. mája môžu obce a samosprávne kraje požiadať o nový príspevok na kúpu jedného batériového elektromobilu. Maximálna výška podpory z Environmentálneho fondu je až 30 tisíc eur s minimálnou mierou spolufinancovania vo výške 5 %. Dotácie v oblasti elektromobility ale mieni naďalej poskytovať aj ministerstvo hospodárstva. Zamerať sa však chce na výstavbu, prestavbu a rekonštrukcie verejných nabíjacích staníc. Dotáciu by mohli získať obce, mestá a kraje, pričom balík peňazí by nemal presiahnuť sumu 1 milióna eur. Predtým je ale nutné novelizovať zákon 71/2013 o dotáciách v pôsobnosti MH SR. Harmonogram legislatívneho procesu pritom ukazuje, že sa spustenie nových dotácií na rezorte hospodárstva nepodarí načasovať tak, aby priamo nadväzoval na končiaci program z Recyklačného fondu. Dva prúdy dotácií budú mať navyše ešte jeden háčik. Samosprávny celok, ktorý získa dotáciu na nákup elektromobilu z MŽP, nebude môcť požiadať o dotáciu na výstavbu nabíjačky od ministerstva hospodárstva. Akčný plán Dlhodobý finančný mechanizmus pre rozvoj nabíjačiek a dotácie na nákup vozidiel sú dva kroky z balíka 15 opatrení, ktoré rezort hospodárstva zapracoval do špecifického Akčného plánu (AP). Pracovnú verziu jeho návrhu máme k dispozícii.AP okrem iného nadviaže na Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, ktorý predpokladá, že v roku 2030 bude po slovenských cestách jazdiť asi 35 000 elektrických vozidiel a plug-in hybridov. Do roku 2025 by tiež u nás malo fungovať 1500 stojanov pre stredne rýchle a rýchle nabíjanie elektrických vozidiel. Štát chce výstavbu nabíjacej infraštruktúry podporiť nielen finančne, ale aj administratívne. V rámci nového stavebného zákona sa predpokladá kompletné vypustenie procesu územného konania. Namiesto toho budú obce k stavebným zámerom vydávať len stanoviská z hľadiska súladu s územným plánom. MH SR chce tému elektromobility zahrnúť do všetkých relevantných stratégií a politík štátu a spustiť rozsiahlu informačnú kampaň zameranú na školy aj odbornú verejnosť, najmä dílerov áut, pracovníkov distribučiek, projektantov a architektov budov. Zmeny v budovách i na úradoch V súvislosti s pripravovanou novou smernicou EÚ o energetickej hospodárnosti budov sa totiž počíta so zjednodušením inštalácie nabíjačiek v nových aj existujúcich bytových aj nebytových budovách a legislatívne stanoviť povinnosť budovať nabíjačky na nových parkoviskách nebytových budov. Do novembra 2019 tiež musí MH SR predložiť odpočet a vyhodnotenie opatrení z vyššie spomínaného Národného politického rámca. Plánuje sa tiež dôslednejšie uplatňovanie princípov zeleného verejného obstarávania aj pri nákupe áut verejnou správou. Inštitút environmentálnej politiky pri MŽP vo svojej nedávnej analýze potvrdil, že štátne úrady by mohli nákupom elektromobilov ušetriť na nákladoch. Štátne inštitúcie by tiež mali ísť príkladom a povinne inštalovať na svojich parkoviskách nabíjacie stanice a vyhradiť parkovacie miesta pre e-autá. Úľavy z poplatkov, vlastné značky aj pruhy Ministerstvo financií by malo preskúmať možnosť zrýchlenia odpisov nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Zvažuje sa aj nepriama finančná pomoc, a to v podobe odpustenia diaľničného poplatku, čo by však bolo časovo obmedzené, napr. do roku 2025. Elektromobily a plug-in hybridy by mohli dostať špeciálne farebne odlíšené ŠPZ-ky, ktoré umožnia preferenčnú jazdu najmä v mestách. Zvážiť sa má tiež dočasné využívanie vyhradených jazdných pruhov na cestách pre elektromobily. Vzhľadom na už platnú zmenu legislatívy by sa tiež mali začať využívať nízkoemisné zóny s povoleným vjazdom iba pre vozidlá od určitej emisnej triedy. Tým sa zredukuje vypúšťanie množstvo nebezpečných tuhých častíc do ovzdušia. Dôležitým opatrením bude prispôsobenie elektrotechnickej kvalifikácie pre výrobu a servis elektrických vozidiel, čo si vyžiada zmeny v odbornej spôsobilosti v elektrotechnike. Vzhľadom na sprísnenie emisných noriem, ktoré majú pre flotily automobiliek platiť od roku 2021 sa zdá, že automobilky nebudú mať inú cestu než vsadiť na výrobu áut s elektrickým pohonom. Komplexná podpora rozvoja elektromobility na Slovensku tak prichádza v najvyšší čas.
Štandard
- Vstup pre 1 osobu na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®*
- 5 % zľava z účastníckeho poplatku 1 osoby na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Vstup pre 3 osoby na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- 15 % zľava z účastníckeho poplatku 3 osôb na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 1 osobu na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
VIP
- Vstup pre 5 osôb na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- Voľný vstup pre 1 osobu na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 2 osoby na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
- Marketingová komunikácia v rámci webu ENERGOKLUBU®***
Objednávku členstva zašlite emailom na adresu energoklub@sfera.sk. Uveďte typ členstva (Štandard, Premium alebo VIP), identifikačné a fakturačné údaje. Po spracovaní objednávky Vám zašleme zálohovú faktúru na ročné členstvo.
* Medzi prednášky ENERGOKLUBU® budú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, pracovno-spoločenské obedy, spoločenské večere a neformálne večerné posedenia.
*** PR článok, LinkedIn a facebooková komunikácia.