Téma na medzinárodnej úrovni
Druhý blok prednášok konferencie ENERGOFÓRUM® 2015 - plyn patril významným témam, rezonujúcim na medzinárodnej úrovni.
Patrí k nim nesporne projekt Eastring, ktorému sa venoval vo svojej prednáške Michal Ľalík, zástupca spoločnosti eustream. V rámci tohto projektu sa má vybudovať nové obojsmerné potrubie na trase z Turecka cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a napojiť sa na súčasný tranzit eustream vo Veľkých Kapušanoch. Podľa Michala Ľalíka projekt poskytuje riešenie pre diverzifikáciu prepravných trás a zdrojov pre krajiny SEE a zvyšuje bezpečnosť dodávok. Navyše môže napomôcť k zvýšeniu transparentnosti cenotvorby v danom regióne, pomocou jeho napojenia na obchodné miesta v strednej a západnej Európe. Dodal, že ihneď po spustení komerčnej prevádzky môže byť turecký trh otvorený pre dodávky zemného plynu zo západnej Európy. Zároveň plyn z LNG, resp. plyn dostupný v Turecku môže byť prepravený do krajín EÚ a na Ukrajinu. Počíta sa s tým, že v budúcnosti bude plynovod schopný prepravovať plyn z kaspického regiónu do krajín EÚ. Umožní tiež dodatočné využitie existujúcej európskej prepravnej a skladovacej infraštruktúry.
Balász Jarábik z Carnegie Endowment podal zaujímavý pohľad na Ukrajinsko-ruský konflikt s hlavnou charakteristikou: požehnanie pre oligarchov, prekliate pre krajinu. Vysvetlil príčiny plynového problému, ktorých je niekoľko. V prvom rade vysoká spotreba Ukrajiny, stagnácia domácej produkcie, dotované ceny pre domácnosti a verejný sektor, závislosť Ukrajiny na importe z jedného zdroja (Rusko, Stredná Ázia via Rusko), pričom diverzifikácia je sabotovaná. Pre komplexný pohľad na vec zhrnul Balász Jarábik históriu Ukrajiny od vzniku nezávislého štátu cez jednotlivé významné politické a hospodárske zmeny a udalosti až do súčasnosti.
Vysvetlil tiež ukrajinský paradox, ktorý predstavuje energetická efektívnosť tejto krajiny. Je totiž jedna z najnižších na svete, kým energetická intenzita jej ekonomiky je jedna z najvyšších. Ak by sa energetická efektívnosť zvýšila na priemernú úroveň EÚ, mohlo by to viesť k ročnej úspore energie 34 mld bcm zemného plynu. To znamená, že Ukrajina by nepotrebovala dovážať plyn. Pre riešenie plynového problému však chýba systematický prístup k reforme energetického sektora s dôrazom na energetickú efektivitu. Na druhej strane Balász Jarábik upozornil, že je tu Rusko, ktoré sa snaží o rôzne projekty mimo Ukrajiny. Ako príklad uviedol čerstvú dohodu Gazprom, E.ON, Shell a OMV o novom plynovode z Ruska do Nemecka cez Baltické more v objeme 55 mld bcm ročne. Zároveň ako uviedol, Moskva si uvedomuje že obísť Ukrajinu nebude možné rýchlo – vidí hrozbu v dnešnom proti-ruskom a zároveň “oligarcho-nacionalistickom” (ako to vidí Moskva) vedení v Kyjeve.