Aká je budúcnosť plynu?
Otázku Aká je budúcnosť plynu v Európe i na Slovensku? a s ňou súvisiace analýzy predostreli účastníci v panelovej diskusii v závere prvého dňa konferencie ENERGOFÓRUM® 2013 – plyn. Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč pripomenul tri problémy, ktorým čelí v súčasnosti stredoeurópske plynárenské a ropné odvetvie. Je to predovšetkým klesajúca spotreba zemného plynu v Európskej únii, pretrvávajúca závislosť na dodávkach ropy a zemného plynu z Ruskej federácie a narastajúca konkurencia prepravných trás. Pod dramatickým znížením dopytu po zemnom plyne v Európe sú podpísané hlavne nadmerné dotácie na OZE v rámci celej Európskej únie, čo dnes začína EU prehodnocovať. Rozbehol sa dovoz lacného uhlia, hlavne vďaka obrovskej ťažbe bridlicového plynu v USA. Cena plynu v USA je 3-5 krát nižšia ako v EU. Diskutabilná je i Európska emisná obchodná schéma ETS – hlavne nízka cena povoleniek. V neposlednom rade je to tiež implementácia opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a pokračujúca ekonomická kríza v Eurozóne. Pokiaľ ide o štáty V4 - Poľsko s Českom je skôr orientované na uhlie, Slovensko s Maďarskom je orientované skôr na plyn.
Vedúci katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Baláž rozobral aktuálny vývoj na svetovom energetickom trhu. Očakáva sa, že USA už v roku 2050 prestane vyrábať elektrickú energiu z uhlia. Americká energetika je schopná reflektovať Kyótsky protokol. Dokonca do Nemecka sa dováža lacné uhlie z USA, vytláča výrobu z obnoviteľných zdrojov. EÚ zväčšila dôraz na úspory v nákladoch a racionalizáciu spotreby, juhovýchodná Ázia a Čína podporili vnútorný dopyt a ďalej expandovali prostredníctvom vlastných PZI a ostatný svet sa ešte z krízy nespamätal, uviedol okrem iného P. Baláž. Svetový energetický trh zaznamenáva celý rad vážnych zmien súvisiacich s nábehom nových veľkých produkčných kapacít OZE, bridlicového plynu a postupne aj bridlicovej ropy. Tie uvoľnili veľké zdroje lacného uhlia z amerického a plynu, ktoré nízkym i cenami „rozbíjajú“ doterajšiu energetickú taktiku členských krajín únie. Energetická politika EÚ nie je pripravená na novú realitu a len pomaly ju premieta do svojich dlhodobých stratégií. Okrem iného v budúcnosti sa očakáva, uviedol, že najväčším exportérom plynu na svete bude Austrália, ktorá má silné väzby na zásobovanie Číny a Indie. Pokiaľ ide o SR, je nutné očakávať, že napriek budovaniu nových plynovodov a ďalším krokom v diverzifikácii zdrojov plynu Slovensko bude naďalej najväčšiu časť spotreby kryť dovozom plynu z Ruska. Pritom pripomenul slová Európskeho komisára E. Landabudu: „Vôľou Európy je byť menej závislý od Ruska v spotrebe ropy a zemného plynu, a preto máme stratégiu diverzifikácie. To nie je stratégia proti Rusku, no stratégia, v ktorej sa snažíme nestaviť všetko na jedného koňa“
Dušan Randuška zo spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., sa zameral na tri témy. Na globálne perspektívy zemného plynu, budúcnosť zemného plynu v Európskej únii a v Slovenskej republike a na odpovede na otázku: Čo na to aktéri trhu. V súvislosti s globálnymi perspektívami ZP uviedol, že postavenie zemného plynu vo svete v zo súčasného podielu na energetickom mixe 21 percent má potenciál rastu do roku 2035 na 25 percent. Na margo nádejí rozvoja bridlicového plynu v Európe zdôraznil, že v EU existujú významné prekážky, hlavne silnejšia regulácia, vyššia hustota obyvateľstva, nevlastnenie nerastného bohatstva, odpor verejnosti, nedostatok odborníkov a nižší stupeň liberalizácie trhu a rozvinutosti infraštruktúry. Podčiarkol, že v EÚ je úloha zemného plynu najmenej istá v porovnaní s ostatým svetom a môže týmto postojom reálne zaostať za zvyškom sveta. K situácii v SR v roku 2012 uviedol, že pokles spotreby oproti roku 2011 medziročne dosiahol 4 percentá a podmienky na rozvoj nových PPC sú neisté. Zemný plyn je v EÚ v posledných rokoch vytláčaný OZE a uhlím z energetického mixu a čo považuje za štrukturálny problém. „Trh s plynom sa v EU rozvíja do hybridného modelu, kde však základ stále tvoria dlhodobé kontrakty“ povedal a na záver zdôraznil, že v závislosti od ekonomického vývoja sa bude rozvoj trhu s plynom odvíjať najmä od rozvinutosti infraštruktúry a regulácie.
O perspektívach reálnej energetiky v Českej republike hovoril Vladimír Štěpán zo spoločnosti ENA, s.r.o. Podľa neho perspektíva veľkých zdrojov PPC je obmedzená emisiami CO2 a doteraz nie celkom stabilným prostredím pre tvorbu cien plynu, avšak realizovateľnosť projektov PPC je bez zásadných administratívnych alebo technických ťažkostí, často aj v predstihu. Výstavba systémových elektrárenských zdrojov s výkonom stoviek MW zostane doménou moderných uhoľných a jadrových zdrojov. Perspektívu v ČR vidí i vo výstavbe nových, vysoko účinných zdrojov (kogenerácie, mikrokogenerácie) ako náhrady dožívajúcich uhoľných i plynových kotolní – výroby tepla. Podľa neho pôjde tiež o rekonštrukcie súčasných teplárenských zdrojov, najmä však strednej a menšej veľkosti (kombinovaná výroba), väčšie možnosti parciálnej decentralizácie SCZT formou menších plynových KVET – najmä však ako náhrada nízko účinnej kondenzačnej výroby elektriny v teplárňach. Možné sú i stredné plynové zdroje niekoľko desiatok MW) na poskytovanie podporných služieb – podľa potreby elektrizačnej sústavy. Podľa jeho názoru bude v roku 2013 pokračovať oslabovanie väzieb ceny plynu na cenu ropy, pričom nie je možné očakávať výrazný nárast dopytu po plyne v EU. „Existujú názory (SEK), že v niektorých štátoch by spotreba plynu mohla narásť výraznejšie – aj na 50 percent do roku 2040 v súvislosti s výrobou elektriny z plynu, ale len u menších zdrojov, náhrada uhlia plynom v niektorých teplárňach, vysoká emisia škodlivých látok v ČR a relatívne obmedzené objektívne predpoklady na rozvoj OZE v ČR“ uviedol.
Záver dnešného rokovania sa niesol v živej diskusii o budúcnosti plynu a možnostiach ďalšieho rozvoja plynárenstva, napriek súčasným problémom, ktoré budúcnosť zahmlievajú. Ing. Ján Klepáč, MGBM, ktorý panelovú diskusiu moderoval na záver povedal: „Pokiaľ ide o súčasnú neradostnú situáciu, ide o prechodný jav, informácie z Veľkej Británie napríklad hovoria, že od 1. januára tohto roku zastavujú tri uhoľné elektrárne. Gazprom je pod silným tlakom na zníženie cien plynu a v budúcnosti sa bude musieť reálne pozrieť na svoje budúce aktivity. Do európskej únie bude dovážaný LNG a začne sa ťažiť bridlicový plyn.