Energofórum konferencia

ENERGOFÓRUM o elektrine medzinárodne

Súčasné významné zmeny a udalosti, ktoré ovplyvňujú elektroenergetiku na Slovensku i vo svete, sú v centre pozornosti 8. ročníka medzinárodnej odbornej konferencie ENERGOFÓRUM® 2013 – elektrina, ktorá sa dnes začala v hoteli Sitno vo Vyhniach. „Dianie v elektroenergetike má významný vplyv na ceny elektriny, a to je tiež dôvod, prečo je podtitul konferencie - Čo ovplyvňuje cenu elektriny?. Verím, že bohatým odborným obsahom a diskusiami ENERGOFÓRUM® - elektrina prispeje k rozšíreniu poznatkov, výmene skúseností a informácií o dianí v elektroenergetike. Nesporne k tomu prispejú aj jednotlivé bloky konferencie zamerané na energetickú legislatívu, európske trhy s elektrinou, na nové úlohy subjektov elektroenergetiky v oblasti merania, dodržiavania transparentnosti a zabezpečenia efektívnosti, ako aj  panelové diskusie o cene elektriny a inteligentných meracích systémoch“, zdôraznil v úvode  konferencie Oskár Halzl podpredseda predstavenstva spoločnosti sféra, a.s. Na konferencii, ktorá sa uskutočňuje pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR, privítal vyše 200 účastníkov.

Energetická politika Slovenskej republiky je strategický dokument, ktorý definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050, povedal Štefan Miklós z Ministerstva hospodárstva SR k v súčasnosti pripomienkovanému návrhu novej Energetickej politiky SR (EP). Priblížil proces jej tvorby a posudzovania, pričom upozornil, že o niekoľko dní, 25.10.2013, bude verejné pripomienkovanie dokumentu v priestoroch MH SR. Nasledovať bude odborný posudok a medzirezortné pripomienkovanie a následne hotový dokument koncom novembra posúdi vláda SR. Navrhnuté opatrenia sú zamerané na dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je konkurencieschopná nízkouhlíková energetika zabezpečujúca spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a trvalo udržateľný rozvoj. EP má štyri piliere, energetická bezpečnosť, energetickú efektívnosť, konkurencie schopnosť a trvalo udržateľný rozvoj. Energetická politika je zameraná tak na štátnu správu, ako aj na podnikateľský sektor. Sleduje aj záujmy odberateľov a koncových spotrebiteľov, aby mohli maximálne využívať výhody liberalizovaného a bezpečného trhu s energiou. V ostatných rokoch klesá spotreba elektriny na Slovensku, za desať rokov poklesla o 12 %. Aj preto EP uvádza tri scenáre vývoja hrubej domácej spotreby, úsporný, referenčný a rastový. Referenčný scenár počíta s pomalým nárastom spotreby energií, v oblasti  elektriny 1,2 % za rok najmä z jadrových a obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ ide o pokrytie spotreby elektriny výrobou, po roku 2025 je uvažované aj so súbežnou prevádzkou Jadrovej elektrárne V2, JE Mochovce 1-4 a nového jadrového zdroja, ktorý by sa mal začať stavať v najbližších rokoch. V takom prípade by bilančné saldo mohlo v roku 2030 dosiahnuť 14,7 TWh, 40% uvažovanej spotreby, v roku 2035 približne 13 TWh, čo je 37 %, pričom tento prebytok bude potrebné vyriešiť exportom. V prípade nepredĺženia prevádzky JE V2 bude prebytok elektriny nižší 7 TWh na úrovni 20 % spotreby. V súvislosti s úbytkom kapacity tepelných elektrární (ENO 250 MW, TP Košice) v dôsledku dožitia, EP uvažuje s ich nahradením novými jednotkami na báze zemného plynu, realizovanými najmä v rámci rekonštrukcií. Nepočíta s výstavbou veľkých paroplynových zdrojov a uprednostňuje bezuhlíkovú výrobu elektriny v jadrových elektrárňach a v OZE. Pritom cieľom je zachovať výrobu elektriny z domáceho uhlia v zmysle všeobecného hospodárskeho záujmu. Tieto zásady rozvoja budú zabezpečené prostredníctvom regulovaného vydávania Osvedčení na výstavbu energetického zariadenia Ministerstvom hospodárstva SR. V súvislosti s prípadným prebytkom výrobných kapacít oproti spotrebe návrh EP SR konštatuje, že môže dôjsť k značnému preťažovaniu vnútroštátnych a medzištátnych vedení a neschopnosti prenosovej sústavy preniesť kumulovaný výkon. Po roku 2015 bude posilnenie cezhraničných profilov SR nevyhnutné pre zabezpečenie exportu elektriny vyrobenej na nových zdrojoch v SR. Ako najpotrebnejšie sa javí posilnenie slovensko-maďarského profilu z lokalít Gabčíkovo a Rimavskej Soboty. Na tento účel bolo v roku 2012 podpísane medzi prevádzkovateľmi slovenskej a maďarskej prenosovej sústavy memorandum o porozumení o zámere výstavby nových medzištátnych vedení 2x400 kV Gabčíkovo – Gonyű a 2x400 kV R. Sobota – Sajoivanka. Tieto projekty  sú v európskom zozname Projektov spoločného záujmu (PCI) v sektore elektroenergetiky. Uvedenie týchto nových vedení do prevádzky sa však môže predpokladať najskôr po roku 2018.

Novú legislatívu v oblasti energetiky podrobil ostrej kritike Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group s.r.o. Spôsob, akým bola v letných mesiacoch minulého roka schválená nová zákonná legislatíva v energetike predznamenal vývoj v oblasti regulačnej normotvorby, povedal. Jeho znakom je najmä návrat metódy „účel svätí prostriedky“ a prenášanie bremena sociálnej politiky štátu na účastníkov trhov s energiami. Nepriaznivé následky, ktoré môže mať takýto prístup na povahu štátu a úroveň slobodného podnikania v energetike však kompetentných zjavne netrápia, zdôraznil. Pritom stabilita legislatívneho prostredia je osobitne dôležitá. Vyhláške ÚRSO č. 221/2013 Z .z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, okrem retroaktivity jej vyčítal aj zásah do práva podnikať. Predchádzajúca legislatíva stanovovala regulačné obdobie na roky 2012 až 2016. Ide o štvorročné obdobie, ktoré by malo mať stabilné legislatívne prostredie a akákoľvek jeho zmena významne zasiahne do podnikateľského prostredia. Ústavnoprávna prax dáva legitímne očakávania v podnikateľskom konaní. Tiež akékoľvek retroaktívne zásahy sú v rozpore s Ústavou SR. Tieto skutočnosti podložil aj príkladmi z ústavnoprávnej praxe. Osobitne sa zastavil pri ustanovení o G-komponente ako platbe za prístup do sústavy, ktorý  po novom zaťažuje výrobcov elektriny. Zdôraznil, že z dôvodu prednosti práva Európskej únie pred právom národným je aj ÚRSO viazané nariadením Európskej komisie č. 838/2010, podľa ktorého „Výška ročných priemerných poplatkov za prenos, ktoré platia výrobcovia, sa musí pohybovať v rozmedzí od 0 do 0,5 EUR/MWh“. Prenosom sa pritom podľa smernice 2009/72/ES rozumie „preprava elektriny v prepojenej sústave veľmi vysokého napätia a vysokého napätia s cieľom jej prepravy koncovým odberateľom alebo distribútorom“, uviedol. V slovenskom ponímaní je to inak a vzhľadom na to, z hľadiska G-tarify, je tak voči výrobcom pripojeným do distribučnej sústavy porušované právo Európskej únie. R. Hanulák k tomu ešte podčiarkol, že ÚRSO nie je oprávnené určovať a vyrubovať regulovaným subjektom poplatky, ktoré nemajú povahu ceny. Upozornil na to, že G-komponent nie je závislý na zmluve, platí sa na základe arbitrárne určenej hodnoty MRK alebo celkového inštalovaného výkonu, bez možnosti dohody. MRK a inštalovaný výkon pritom nemajú žiadny súvis s regulovanou službou prístupu do sústavy, týkajú sa pripojenia. Dôvodom ustanovenia G- komponentu v praxi je, aby nedochádzalo k odmietaniu povinnosti platiť pre neexistujúcu zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii. V súvislosti so skutočným dôvodom zavedenia tohto ustanovenia uviedol, že G-komponent má  povahu dane na hlavu a jeho zavedenie v tejto podobe považuje za svojvoľné prekročenie ústavných a zákonných právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Retroaktivitu, zásah do základných práv, ako je právo na podnikanie i porušenie ďalších princípov vyčítal R. Hanulák aj ďalším už platným zákonom (o OZE) i pripravovaným zmenám a pripravovaným legislatívnym normám. Pristavil sa tiež pri avizovanej dani pre výrobcov elektriny zo slnečnej energie. Označil to za obmedzenie vlastníckeho práva, porušenie zákazu retroaktivity, porušenie princípu generality právnej normy, vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva (platí aj vo vzťahu k budúcim príjmom). Podčiarkol, že v závislosti od intenzity zdanenia môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie formy nedovoleného zásahu do základných práv, ako napríklad právo na podnikanie (tvorbu zisku).

O podrobnostiach v novom procese Centrálnej fakturácie informoval účastníkov konferencie Ivan Lovíšek z OKTE, a.s. Podľa Vyhlášky ÚRSO 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou je OKTE, a.s., povinná vykonávať fakturáciu poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy spôsobom a formou centrálnej fakturácie uvedených poplatkov od 1.1.2014. Centrálna fakturácia sa bude realizovať podľa Vyhlášky 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a priamo nadväzuje na proces zberu, správy a sprístupňovania údajov z meraní za jednotlivé odberné a odovzdávacie miesta všetkých prevádzkovateľov sústav a za jednotlivé výrobne výrobcov elekriny. Podrobnosti vykonávania týchto procesov budú uvedené v prevádzkovom poriadku OKTE, a.s. Apeloval na účastníkov trhu aby si plnili povinnosť danú zákonom a poskytovali dáta, inak systém bude nefunkčný. Prípadné nesplnenie si povinností subjektov v zmysle zákona bude musieť byť sankcionované  v zmysle zákona. Okrem iného uviedol, že za správnosť a úplnosť odovzdávaných údajov je zodpovedný poskytovateľ údajov (prevádzkovateľ sústavy, prevádzkovateľ priameho vedenia a výrobca elektriny), ktorý odovzdáva údaje OKTE a spoločnosť OKTE nezodpovedá za nepresné alebo neúplné údaje poskytnuté poskytovateľmi údajov. Účastník trhu má možnosť si údaje poskytované poskytovateľmi údajov preveriť v systéme IS OKTE, ak reklamuje spracovanie údajov na strane OKTE, podá reklamáciu u OKTE. Ak má účastník trhu pochybnosť o správnosti údajov evidovaných v systéme IS OKTE, tieto údaje môže reklamovať u poskytovateľa údajov (na základe informácie od OKTE, že chybe nie je na strane OKTE).

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK