Stav a rozvoj infraštruktúry
Blok prednášok s názvom Stav a rozvoj infraštruktúry sa venoval realizovaným a plánovaným projektom rozvoja prenosovej sústavy elektriny, prepravnej siete zemného plynu a podzemných zásobníkov plynu a projektu dostavby Mochoviec.
Úvodná prednáška Karola Kósu zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., sa venovala zdrojovej dostatočnosti Slovenska na ďalších 10 rokov. Táto téma je dôležitá aj z pohľadu štvrtého energetického balíčka. V minulosti sa dostatočnosť sústavy posudzovala deterministickým spôsobom. Zdrojový mix sa zmenil a takéto posudzovanie nie je prijateľné a dostatočné. Aktuálne sa aj na základe požiadavky Európskej komisie využíva pravdepodobnostný spôsob – simulovanie sústavy, predikovanie. K predikciám sú potrebné kľúčové vstupy – predikcia spotreby elektrickej energie (predpoklad 1,2 % rast spotreby do 2023). Zo strany SEPS sú vypracované tri predpokladané scenáre – očakávaný (best estimate) – uvažuje Malženice, Mochovce – 3. a 4. blok, Vojany. Nízko uhlíkový – uvažuje rozvoj nízko uhlíkových a obnoviteľných zdrojov. Krízový - uvažuje odpojenie veľkých zdrojov (Malženice, Mochovce, Vojany). Očakávaný scenár však je, že Mochovce preklopia sústavu do exportného smeru. Pri ňom sa nepredpokladajú výraznejšie problémy. V roku 2030 sa má región stať nedostatkovým, nebudú stačiť konvenčné zdroje. Ciele EÚ sú dôležité, majú hlbší význam, ale nemôže to byť na úkor dodávok. Kapacitné mechanizmy nie sú riešením, môžu len pomôcť preklenúť obdobie. Aktuálne SEPS vie budovať kapacity, ale nevie budovať zdroje. Otázka je, ako potom nahradiť zdroje, ktoré budú odpájané.
Slavomír Vinkovič zo Slovenských elektrární, a.s., vystúpil s prednáškou s názvom „Status projektu Mochovce 3, 4. Sú Mochovce dostatočne bezpečné?“. Bloky 3 a 4 sú v dostavbe, termín pre začatie prevádzky je 2019 pre tretí blok, 2020 pre štvrtý blok. Počas prevádzky blokov 1 a 2 sa sledovali nedostatky, ktoré sa zohľadnili v dizajne pre 3. a 4. Po Fukušime bolo potrebné prijať ďalší balík bezpečnostných opatrení. Blok 3 je aktuálne vo fáze spúšťania (pred prevádzkou) – realizujú sa neaktívne a aktívne testy. Je dokončená studená hydroskúška, aktuálne sú v malej revízii, nasleduje teplá hydroskúška, veľká revízia, zavážka paliva – toto je potrebné dokončiť pred aktívnymi testami. Na otázku, či sú Mochovce bezpečné odpovedal, že reaktor má stále bezpečnostné rezervy vo výkone, je možné ísť na väčší výkon. Na projekte je 10 000 štandardov, ktoré je potrebne spĺňať – naprieč rôznymi úrovňami. Bezpečnosť potrebuje mať splnené medzinárodné bezpečnostné kritériá. Ak sa posledné odchýlky v požiadavkách na detail dizajn odstránia, Mochovce sú spôsobilé na dlhodobú prevádzku.
Stav a rozvoj plynárenskej infraštruktúry v Strednej a Východnej Európe zhodnotil Milan Sedláček zo spoločnosti eustream, a.s. Pôvodne viedli potrubia len z východu na západ, stupeň liberalizácie bol veľmi slabý. Dnešná situácia je taká, že je dostatok zásobníkov, tranzit zo západu, dosť terminálov. Potrebné je dobudovať chýbajúce prepojenia (hlavná priorita v rámci infraštruktúry). U väčšiny krajín stále pretrváva importná závislosť na ruskom zemnom plyne. Je potrebné mať záložný plán a Slovensko ho má. Slovensko-Poľský interkonektor je veľmi úspešný projekt, na ktorý sa podarilo získať investície. Plynovod bude mať cca 160 km, plán je postaviť to za 4 roky. Mal by odstrániť najväčší problém Balkánu a to je chýbajúci prístup na spotové trhy. Predstavuje jednu z najmenej nákladných alternatív medzi všetkými možnými dodávateľmi projektu. Cieľom je zabezpečiť ukrajinský tranzit, ktorý zabezpečí modernizáciu ukrajinskej siete (v rámci North stream). Je potrebné, aby ruský partner uzatvoril dlhodobý tranzit s Ukrajinou. „Ak má mať plyn v energetickom mixe miesto, nesmie byť vnímaný ako palivo, ktoré nie je bezpečné“, uviedol Sedláček.
Výsledky projektu „Sun Storage“ a ďalšie smerovanie v oblasti skladovania energie prezentoval Roman Zavada zo spoločnosti NAFTA, a.s. Cieľom projektu bolo potvrdenie skladovania vodíka. Pilotná prevádzka bola vybudovaná na ložisku v Rakúsku. Projekt bol rozdelený do kategórií, pracovalo na ňom viac inštitúcií a spoločností. Zvýšená priepustnosť nebola potvrdená. Bolo potrebne zistiť vplyv vodíka na jednotlivé horniny a materiály. Priepustnosť ani pórovitosť ložiska nebola zmenená, čo potvrdili aj laboratórne testy. Nepotvrdil sa ani opačný scenár, ktorý by priepustnosť znížil. Projekt potvrdil možnosť skladovania vodíka, ktorá ale závisí od materiálu ložiska. V ostrej prevádzke projekt nie je nasadený z dôvodu, že momentálne nie je trh nastavený na prechod na vodík.