Na čo sa v energetike pripraviť?
Blok prednášok s názvom Na čo sa v energetike pripraviť? otvoril príspevok Lucie Semančínovej z advokátskej kancelárie SEMANČÍN & PARTNERS. Bol zameraný na blížiace sa zmeny v ochrane osobných údajov fyzických osôb. Prináša ich Nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, tzv. všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR). Účinnosť nadobudne 25. mája 2018. Všetky osobné údaje musia byť spracovávané na zákonných dôvodoch. Napríklad do zmluvy o pripojení nie je potrebné pridávať fotografiu odberateľa. Pri každom procese a pri každom produkte je potrebné vymedziť, aké údaje je naozaj potrebné spracovávať zo zákona. Zodpovednosť je na strane prevádzkovateľa a pre každý proces, každú operáciu, ktorá rieši osobné údaje, bude musieť preukázať, že je v súlade s GDPR. Pri presune údajov sa odporúča šifrovanie. Tiež je potrebné vedieť lehotu, ktorá je požadovaná na uchovávanie údajov a po uplynutí účelu spracovávania osobných údajov tieto zlikvidovať – vymazať. Nariadenie bude do našej legislatívy aplikované priamo. Len niektoré špecifické otázky necháva na lokálnu, priamu úpravu našim zákonom. Ten je v legislatívnom procese a mal by byť schválený do konca roka.
Tomáš Očenáš zo spoločnosti Oracle Slovensko doplnil, že prevádzkovatelia by mali naplniť požiadavky nariadenia GDPR modifikáciou aplikácií a využitím spoľahlivej architektúry. Ochrana dát vyžaduje znalosť, kde sú dáta uložené a akému riziku sú vystavené. Dotýka sa ľudí, firemných procesov, nasadených technológií a samotných dát. Vysvetlil, že pseudonymizovaných údajov sa GDPR netýka.
Zaujímavý pohľad na utility budúcnosti poskytol Dean Brabec zo spoločnosti Arthur D. Little. Porovnal minulosť so súčasnosťou. Kým na prelome rokov 2008 a 2009 sme sa báli, že cena elektriny prekročí 100 € za MWh, v roku 2016 bola len takmer 20 € za MWh a ceny akcií významných hráčov energetiky klesali. Dôvodom je vstup nových technológií, politické intervencie a zmena správania zákazníka – koncového odberateľa. Tradičné spoločnosti preto zaznamenávajú pokles dopytov a naopak poskytovatelia komplexných, inovatívnych služieb rast a úspech na nových trhoch. Príkladom je spoločnosť Lidl, ktorá v Nemecku predáva elektrinu rovnako ako potraviny a ostatný tovar. Budúcnosť distribučných spoločností bude čoraz viac ovplyvňovať rast decentralizovanej výroby a lokálnych zdrojov, rozvoj elektromobility a skladovania elektriny. Vznikne veľká digitalizovaná spoločnosť. Distribútori sa dostanú do pozície integrátora a ak im to legislatíva dovolí, budú môcť poskytovať aj ďalšie, komplexné služby v B2C segmente. Príležitosťou je aj konvergencia energetiky a telekomunikácií.
Jozef Hudák z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS vysvetlil, prečo sú elektromobily rýchlejšie ako zákon. Smernica Európskej únie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá mala byť transponovaná do našej národnej legislatívy do 18. novembra 2016. Skutočnosť je však taká, že transpozícia vôbec neprebehla. V príspevku vysvetlil zahraničný model pre podporu elektromobility. V rámci toho je potrebné upraviť u nás Zákon o energetike a vyňať služby nabíjania elektromobilov z činností podnikania v energetike. Tiež zabezpečiť, aby využívanie elektriny pri prevádzkovaní nabíjacích staníc pre elektromobily nebolo regulovanou činnosťou.
Tomáš Očenáš zo spoločnosti Oracle Slovensko doplnil, že prevádzkovatelia by mali naplniť požiadavky nariadenia GDPR modifikáciou aplikácií a využitím spoľahlivej architektúry. Ochrana dát vyžaduje znalosť, kde sú dáta uložené a akému riziku sú vystavené. Dotýka sa ľudí, firemných procesov, nasadených technológií a samotných dát. Vysvetlil, že pseudonymizovaných údajov sa GDPR netýka.
Zaujímavý pohľad na utility budúcnosti poskytol Dean Brabec zo spoločnosti Arthur D. Little. Porovnal minulosť so súčasnosťou. Kým na prelome rokov 2008 a 2009 sme sa báli, že cena elektriny prekročí 100 € za MWh, v roku 2016 bola len takmer 20 € za MWh a ceny akcií významných hráčov energetiky klesali. Dôvodom je vstup nových technológií, politické intervencie a zmena správania zákazníka – koncového odberateľa. Tradičné spoločnosti preto zaznamenávajú pokles dopytov a naopak poskytovatelia komplexných, inovatívnych služieb rast a úspech na nových trhoch. Príkladom je spoločnosť Lidl, ktorá v Nemecku predáva elektrinu rovnako ako potraviny a ostatný tovar. Budúcnosť distribučných spoločností bude čoraz viac ovplyvňovať rast decentralizovanej výroby a lokálnych zdrojov, rozvoj elektromobility a skladovania elektriny. Vznikne veľká digitalizovaná spoločnosť. Distribútori sa dostanú do pozície integrátora a ak im to legislatíva dovolí, budú môcť poskytovať aj ďalšie, komplexné služby v B2C segmente. Príležitosťou je aj konvergencia energetiky a telekomunikácií.
Jozef Hudák z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS vysvetlil, prečo sú elektromobily rýchlejšie ako zákon. Smernica Európskej únie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá mala byť transponovaná do našej národnej legislatívy do 18. novembra 2016. Skutočnosť je však taká, že transpozícia vôbec neprebehla. V príspevku vysvetlil zahraničný model pre podporu elektromobility. V rámci toho je potrebné upraviť u nás Zákon o energetike a vyňať služby nabíjania elektromobilov z činností podnikania v energetike. Tiež zabezpečiť, aby využívanie elektriny pri prevádzkovaní nabíjacích staníc pre elektromobily nebolo regulovanou činnosťou.