Aktuálne informácie z vnútorného trhu
Program prvého dňa konferencie ENERGOFÓRUM® 2015 - plyn začal prednáškou Blahoslava Němečka zo spoločnosti Ernst&Young, ktorej témou boli nové sieťové predpisy pre plynárenstvo. Ide konkrétne o sieťový predpis pre alokáciu kapacít (Nariadenie EK č. 984/2013 zo 14. októbra 2013, účinnosť 1. septembra 2015) a sieťový predpis pre vyrovnávanie plynu v prepravných sieťach (Nariadenie EK č. 312/2014 z 26. marca 2014, implementácia k 1.10.2015 s možným odkladom až o 1 rok, ak nie sú uplatnené dočasné opatrenia).
Blahoslav Němeček podrobne vysvetlil ako nariadenia ovplyvnia trh s plynom a primárne subjekty v pozícii prepravcov. V Čechách spoločnosť NET4GAS a na Slovensku spoločnosť eustream. Uviedol, že platforma pre alokáciu kapacít je v podstate u prepravcov a ich systémoch už teraz funkčná, ide len o zabezpečenie, aby pracovala s profilmi, s ktorými doteraz nepracovala. Čo sa týka balancing, tu bude proces implementácie zložitejší.
Na Slovensku schválilo ÚRSO 15.3.2015 pre eustream dočasné opatrenie (interim measures). Nariadenie EK č. 312/2014 totiž umožňuje pokiaľ krátkodobý veľkoobchodný trh s plynom nemá alebo podľa očakávaní nebude mať dostatočnú likviditu alebo ak nie je možné na tomto trhu rozumným spôsobom zaobstarať časovo alebo miestne obmedzené produkty požadované prevádzkovateľom prepravnej siete, zriadi sa vyrovnávacia platforma, aby mohol prevádzkovateľ prepravnej siete vykonávať vyrovnávanie. Centrálnou protistranou bude eustream a obchodovanie bude prebiehať so štandardizovanými krátkodobými produktami. ÚRSO by malo schváliť na základe návrhu eustream metodiku výpočtu dočasných vyrovnávacích poplatkov. Účastníkov konferencie zaujímali finančné dopady na českého a slovenského prepravcu, ktoré priamo súvisia so zavádzaním sieťových predpisov. Podľa odhadu Blahoslava Němečka dosiahnu odhadom jednotky miliónov eur. Závisí to samozrejme od zvoleného konkrétneho spôsobu implementácie v prostredí oboch prepravcov.
V druhom príspevku podal Ján Klepáč, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), správu zo Svetového plynárenského kongresu, ktorý sa konal 1. až 5. júna 2015 v Paríži. Slovenské plynárenské spoločnosti mali tiež svoje zastúpenie v rámci expozície a delegáti kongresu z celého sveta (celkovo asi 4 000) tak mohli navštíviť stánky spoločností NAFTA, eustream a tiež samotného SPNZ.
Ján Klepáč uviedol, že svetovému energetickému mixu stále dominujú fosílne palivá a prognózy ďalšieho vývoja do roku 2035 ukazujú, že aj naďalej budú. Spotreba ropy a uhlia bude podľa týchto prognóz klesať, spotreba plynu stúpať. Čo sa týka spotreby zemného plynu v Európe, od roku 2008 neustále klesá, pričom do roku 2013 zaznamenala pokles o cca 10%. Medzi rokmi 2013 a 2014 došlo k ďalšiemu poklesu o približne 11,5% (údaje z 35 európskych štátov). Príčinou je podľa Jána Klepáča jednak nízka cena uhlia (USA), snaha EÚ o energetickú efektívnosť (najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje), geopolitické otázky (Ukrajinsko-ruský konflikt) a tiež teplé počasie.
Plyn je podľa Jána Klepáča zovretý medzi lacným uhlím a dotovanými OZE, čo žiaľ zvyšuje jeho konkurencieneschopnosť. Uviedol príklad z praxe, ktorý bol prezentovaný práve na kongrese v Paríži. Od 1. apríla 2016 zatvára nemecký E.ON ďalšie dve paroplynové elektrárne /CCGT plants/ Irsching – 4 /550 MW/ a Irsching – 5 /846 MW/ obidve s účinnosťou okolo 60%, nakoľko ekonomická stránka nevychádza. Príkladom zo Slovenska je zase významný paroplynový cyklus, elektráreň v Malženiciach, ktorá je zakonzervovaná a spoločnosť Slovnaft, ktorá prehodnotila svoj podnikateľský zámer vybudovať paroplynový cyklus.
Aký odkaz bol prezentovaný v súvislosti s klímou? Plyn je najčistejšie fosílne palivo, má rozvinuté technológie, nevyžaduje žiadne podporné schémy ako je to v prípade OZE, znižuje množstvo emisií, umožňuje spoluprácu s OZE a preto by mal byť súčasťou riešenia problémov klímy.
Čo sa týka budúcnosti zemného plynu v Európe, Ján Klepáč ju vidí vo výrobe elektriny a tepla, v pokračovaní využívania zemného plynu v pozícii hlavného zdroja energie v priemysle, potenciál má technologický zemný plyn hlavne pri výrobe dusíkatých hnojív, ďalej využitie v doprave (CNG, LNG) a spolupráca s OZE.