Kam smerujú ceny plynu
Vzhľadom na to, že všetko čo sa okolo plynárenstva deje v neposlednom rade súvisí s peniazmi, jednou z najdôležitejších tém v závere dnešného rokovania konferencie ENERGOFÓRUM® 2013 – plyn bola panelová diskusia na tému Kam smerujú ceny plynu. Blahoslav Němeček zo spoločnosti Ernst & Yung, ktorý diskusiu viedol upriamil najskôr pozornosť diskutujúcich na úroveň veľkoobchodného trhu. Michal Hudec, energy analytics, s.r.o. podrobne zrekapituloval, čo sa za posledné štyri roky na trhoch s energiami, hlavne s plynom stalo. Podčiarkol, že plynová kríza zo začiatku roka 2009, ktorá okrem toho, že preukázala zlyhanie doterajšieho modelu, paradoxne posunula vývoj trhu s plynom dopredu. Na úrovni Európskej únie je v súčasnosti oveľa rozvinutejšia infraštruktúra existujú a prevádzkujú sa už dve vetvy Nord Streamu, plánovaná je tretia a štvrtá, pripravuje sa South Stream, vyskúšali sa reverzné toky. Ak sa v minulosti hovorilo len o dlhodobých obchodoch, tak vďaka kríze začali nastupovať aj krátkodobé obchody. Veľa sa hovorí o bridlicovom plyne, ktorý má dosah na slovenský energetický trh. Je tiež zrejmé, že ani EÚ nemá jednoznačný postoj čo so zemným plynom v budúcnosti.
Firma VNG pôsobí na medzinárodných trhoch a tak sa Matej Matulay z VNG Slovakia, spol. s.r.o. sústredil na objasnenie situácie v celej Európe. V Českej republike už majú 30 dodávateľov zemného plynu a za dobrú považuje likviditu trhu. V SR značne zaostávame, likvidita je nízka , skoro žiadna a netransparentná. V Maďarsku je neprehľadná situácia a trh je uzatvorený. Tiež uviedol, že po roku 2009 sa situácia na trhu v SR zlepšuje, ale je nutné urobiť ešte veľa práce aby sme dostali aspoň na úroveň Českej republiky.
Aj podľa Igora Nagya z ČEZ Slovensko, s.r.o., kríza pomohla naštartovať obchodovanie aj s druhou dôležitou energetickou komoditou – plynom. Taktiež prijatie 3 energetického balíčka urýchlilo rôzne procesy, okrem iného aj proces zmien dodávateľa. Pridal sa k názoru, že energetici nevedia predpovedať ceny plynu, lebo v súčasnosti aj v letných mesiacoch dosahujú ceny plynu vysokú úroveň a považuje za problém nastaviť bilancie na nasledujúce obdobie.
Na neho nadviazal aj Ivan Weiss zo Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., ktorý pripomenul, že ceny plynu sú veľmi vysoké, a sám je zvedavý, čo sa bude do konca roka diať. Zaujímavé je sledovať niektoré stratégie obchodníkov, ktorí sa snažia v situácii nájsť nejaké slušné východisko. Dejú sa prekvapenia aj na burzách, zdôraznil, keď nedávno na burze v Nemecku ceny dosiahli prekvapivo veľmi vysokú úroveň, ktorá sa v apríli nepredpokladala.
Diskutujúci podrobili kritike hlavne nastavenie cien plynu a neraz nešťastné legislatívne opatrenia. Vzhľadom na to sa obchodníkom nedarí nastaviť slušnú maržu, aby z tohto procesu mali nejaký efekt. „Marže sú tak malé, že ak kúpim a predávam, získavam tak malý zisk, že už neviem ďalej fungovať“, konštatovali viacerí. V Slovenskej republike je oproti Česku komplikovaný systém viacerých obchodných zón. V ČR je jedna obchodná zóna, čo je oveľa lepšie a bolo by dobré v SR zjednodušiť celý systém obchodovania. K tomu sa pridružuje nestabilita trhu, čo považujú odborníci za dlhodobý problém a poukazujú na jeho nepredvídateľnosť. V súvislosti s maloobchodným trhom okrem iného zdôraznili, že na Slovensku je cena plynu pre domácnosti drahá. Ceny plynu dlhodobo stúpajú a navyše v rámci EÚ je Slovensko štvrtou energeticky najnáročnejšou krajinou. Chýbajú služby a dostupné nástroje, informovanosť spotrebiteľov a podobne. Na záver panelovej diskusie postupne uviedli svoje predstavy o prijatí nástrojov, ktoré by posunuli trh s plynom dopredu. Okrem iného zaznelo, že prínosom by bolo zrušenie cenovej regulácie, ktorú považujú za neopodstatnenú aj vzhľadom na to, že na trhu pôsobí 20 dodávateľov a presunúť legislatívne riadenie od politických preferencií k požiadavkám trhu.